Prvá certifikovaná plnorozmerná skúšobná trať Hyperloopu v Európe je teraz pripravená na prevádzkové testovanie, čo predstavuje významný milník pre udržateľnú a extrémne rýchlu dopravu. Výskumný tím Hyperloop na Technickej univerzite v Mníchove (TUM) vyvinul 24-metrovú trať, ktorá absolvovala svoj prvý úspešný testovací beh v podmienkach vákua s dopravnou kapsulou dňa 10. júla 2023.
Špecializovaná štúdia, ktorú pred nedávnom zverejnila Európska komisia, uvádza, že veľmi očakávaná technológia Hyperloop v Európe prešla čisto koncepčnou fázou a vo vývoji dosiahla zrelé štádium, vďaka čomu sa teraz kvalifikuje na testovanie na úrovni demonštrácie. Ako disruptívna technológia začlenená do dlhodobého dopravného programu EÚ sa Hyperloop dostáva do popredia ako nová možnosť prepojenia hlavných európskych miest, a to vďaka svojim kľúčovým výhodám, ako je potenciálna rýchlosť vyššia než 500 km/h a nízke emisie uhlíka. Avšak výzvy vrátane vysokých nákladov, technických úzkych miest a koordinácie regulatívnych požiadaviek znamenajú, že na rozsiahle nasadenie bude stále potrebné dlhé čakanie.
Dňa 4. novembra 2025 zosúdil European Hyperloop Center globálnu komunitu vysokorýchlostnej mobility v Barcelone. Na Kongrese Hyperloop sa zišli štartupy, spoločnosti, dodávatelia a investori, aby spoločne preskúmali budúcnosť tejto technológie.
Základným prínosom Hyperloop je jeho potenciál zmeniť existujúce dopravné systémy. Podľa štúdie by tento druh dopravy, ktorý dosahuje vysoké rýchlosti prostredníctvom vákuových trubíc a technológie magnetickej levitácie, mohol slúžiť ako čistá alternatíva k leteckej preprave na vzdialenosti medzi 500 a 1 750 kilometrami – najmä vtedy, ak je poháňaný zdrojmi energie s nízkym obsahom uhlíka, čo ponúka významné výhody v podobe zníženia emisií CO₂. Okrem toho jeho minimálny vplyv na počasie, menší zásah do krajiny (prostredníctvom nadzemných tratí) a nízka hladina hluku úzko súladia s cieľmi EÚ v oblasti dekarbonizácie, regionálnej synergickej spolupráce a priemyselného obnovania. Má potenciál oživiť ekonomickú aktivitu v transnárodných mestských aglomeráciách, čím prospeje každodenným cestám do práce aj logistickým operáciám.
Napriek tomu stále existuje priestor na zlepšenie technologickej zrelosti. Zatiaľ čo kľúčové technológie, ako sú pohonné systémy, ktoré pochádzajú predovšetkým z odvetvia leteckej a vesmírnej techniky, sú relatívne dobre pod kontrolou, zostávajú výzvy týkajúce sa udržiavania dlhodobých vákuových trás a zabezpečenia bezpečnosti pri poruchách zariadení. Ešte dôležitejšie je, že Hyperloop závisí od surovín, ako je lithium a zriedkavé zeminy, čo by mohlo Európu oslabiť v dodávateľskom reťazci – strategické riziko, ktoré si musí EÚ zvážiť. Odvetvie ťažkých nákladov a projektového prepravného materiálu riskuje, že bude vylúčené z tejto ďalšej veľkej revolúcie v európskej logistike.
Náklady momentálne zostávajú najvýznamnejšou prekážkou. Správa odhaduje náklady na výstavbu Hyperloopu na 20 – 36 miliónov eur za kilometer. Vybudovanie komplexnej siete po celej Európe by si vyžiadalo investície vo výške stoviek miliárd eur. Už len výstavba kostry siete v strednodobom horizonte zameranej na osem krajín vrátane regiónu Benelux, Francúzska a Nemecka – celkovo 6 207 kilometrov – by si vyžiadala investíciu vo výške 227 miliárd eur. Hoci sa očakáva, že prevádzkové náklady budú dlhodobo nižšie ako u konvenčných železníc (vďaka zníženému opotrebovaniu a nižšej údržbe pri použití technológie magnetickej levitácie) a ročný príjem by mohol dosiahnuť 61 miliárd eur na základe odhadu ceny jazdenky 0,20 eura za kilometer, predlžená návratnosť investícií ďalej zdržiava rozhodovateľov.
Na posunutie technológie vpred Európska únia využila mechanizmy, ako je „Spoločné podnikanie európskych železníc“ a „Hyper4Rail“, aby podporila štandardizáciu a prevádzkovú spolupracenosť a predišla predčasnému rozdrobeniu rôznych firemných technologických prístupov. Štúdia odporúča prijať partnerstvá verejného a súkromného sektora (PPP) na zdieľanie rizík a privábenie súkromného kapitálu, pričom zdôrazňuje, že regulačné rámce musia byť „dostatočne flexibilné na to, aby umožnili experimentovanie, ale zároveň dostatočne jasné, aby poskytovali usmernenia“, čím sa ponechá priestor na technologickú iteráciu.
Čo sa týka časového rámca, očakávania EÚ zostávajú realistické: rozsiahle nasadenie je v krátkodobom horizonte nepravdepodobné, prvé demonštračné trate by mohli byť prevádzkované najskôr medzi rokmi 2035 až 2040. Skutočná transnárodná sieť Hyperloop sa podľa optimistických odhadov môže začať formovať až v rokoch 2060–2090. Do tej doby hybridné riešenia, ako napríklad technológia „MagRail“ vyvinutá poľskou spoločnosťou Nevomo, môžu slúžiť ako prechodné prístupy – integrujúce prvky inovácií Hyperloop do existujúcich železničných sietí a postupne sa tak približujúce k ultra-vysokorýchlostnej doprave.
Pre Európu Hyperloop predstavuje nielen dopravnú revolúciu, ale aj strategickú iniciatívu zameranú na dosiahnutie „mobility neutrálnej voči uhlíku“ a posilnenie regionálnej súdržnosti. Hoci cesta vpred je dlhá, s pokročilejšími demonštračnými testami a sa vyvíjajúcim politickým rámcom sa tento „závod za rýchlosťou vo vákuových trubiciach“ postupne mení z vzdialenej vízie na realitu.
EN
