Podľa starovekého gréckeho bájania pastier náhodou objavil magnetit, ktorého smerové vlastnosti dali vznik primitívnej navigácii. Dnes technológia maglev predstavuje jedno z najzaujímavejších využití magnetov, známe pre bezkontaktnú cestu vysokou rýchlosťou.
Earnshawova veta z 19. storočia uvádzala, že pevné trvalé magnety nemôžu dosiahnuť stabilnú levitáciu, no vynálezcovia túto obmedzenie prekonali: V roku 1912 Emile Bachelet patentoval dopravné zariadenie na princípe maglev a o 20 rokov neskôr Walter Kemper postavil prototyp. Prvý komerčný maglev štartoval vo Veľkej Británii v roku 1984; dnes je prevádzkovaný v Číne, Južnej Kórei a Japonsku, kde dosahuje rýchlosť 270 míľ za hodinu, avšak vysoké náklady zostávajú nevýhodou.
Maglev má dva typy: elektromagnetickú suspenziu (EMS), ktorá využíva elektromagnety na priťahovanie k trati, a elektrodynamickej suspenzie (EDS), ktorá sa spolieha na supravodivé odpudzovanie. Navyše ložiská maglev sú energeticky účinné a nevyžadujú údržbu. Táto technológia sa skúma aj pre štart kozmických lodí, pričom projekty ako StarTram majú za cieľ výrazne znížiť náklady na vynášanie do vesmíru.
EN
